reklama

Samuel Huntington - Stret civilizácií?

Možno ste sa už stretli s knihou Stret civilizácií? od Samuela Huntigtona. V tejto knihe podáva jeho vlastnú interpretáciu dejín a procesov v spoločnosti za posledných 100 rokov, hlavne však vývoj po Studenej vojne. Na prvý pohľad hrubá a nie veľmi príťažlivá kniha vša obsahuje množstvo informácií a možností na zamyslenie. V tejto dobe je, podľa môjho názoru, potrebné zamyslieť sa nad tým kam spoločnosť speje a čo to pre človeka - jednotlivca znamená.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Samuel P. Huntigton podáva vo svojej knihe obraz vývoja krajín po Studenej vojne. Podľa neho už nehrajú hlavnú rolu ideologické, politické či ekonomické rozdiely medzi národmi, ale kultúrne. Národy a štáty sa snažia nájsť svoju identitu, pričom sa odvolávajú na predkov, náboženstvo, jazyk, dejiny, hodnoty, zvyky a inštitúcie. V novom svete nebudú k najzávažnejším konfliktom dochádzať medzi spoločenskými triedami resp. ekonomicky definovanými skupinami, ale medzi národmi patriacimi k odlišným civilizáciám. Západ je stále najsilnejšia civilizácia, ale jej moc postupne upadá.(s.12-30)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dejiny sú dejinami civilizácii. Civilizácia je kultúra vo veľkom obsahuje hodnoty, normy, inštitúcie a spôsoby myslenia, ktoré boli po generácie dôležitými. Civilizácie sú „smrteľné", ale zároveň dlhoveké a sú najstaršou kultúrnou entitou. Hlavnými súčasnými civilizáciami sú:

- čínska

- japonská

- hinduistická

- islamská

- západná

- latinskoamerická

- africká(pravdepodobne)

Christofer Dawson tvrdí, že hlavným faktorom charakterizujúcim civilizácie je náboženstvo. Hlavnými náboženstvami myslí: kresťanstvo, islam, hinduizmus a konfucianizmus. V súčasnosti sa seba civilizácie vzájomne pôsobia. Historici zdôrazňujú, že „západná expanzia" skončila a naopak začala „revolta proti Západu". Edward Mortimer tvrdí, že do medzinárodného diania začne prehovárať náboženstvo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konflikty politických ideológii vo vnútri jednej civilizácie vystriedal stret kultúr a náboženstva medzi jednotlivými civilizáciami.(s.31-50)

Je tendencia domnievať sa, že dnes zažívame zrod „univerzálnej civilizácie". Huntington tvrdí, že je to irelevantné a to preto, že všetky dnešné spoločnosti majú podobnú morálku ( napr. vražda je zlá), ale to nie je nič nové, existovalo to už aj v minulosti. Druhým predpokladom je, že termínom „univerzálna civilizácia" by bolo možné označiť to, čo civilizované spoločnosti odlišuje od spoločností primitívnych a barbarských, ale také dnes už také nie sú resp. závratnou rýchlosťou miznú. Tretí predpoklad je, že tento termín môže označovať súbor názorov, hodnôt a doktrín, ktoré uznávajú členovia západnej civilizácie a niektorí z iných civilizácii. Tvoria asi len 1% z celkovej populácie(davovská kultúra) a to sa sotva dá považovať za univerzálne. Štvrtí predpoklad hovorí o tom, že univerzálna civilizácia vytvára rozšírenie populárnej západnej kultúry po celom svete, ale k takémuto prenosu dochádzalo medzi civilizáciami počas celých dejín ľudstva. Jedine v prípade médií sa dá uvažovať o populárnej univerzálnej kultúre. Globálna komunikácia je jedným z hlavných súčasných prejavov západnej moci. Ďalším argumentom proti vzniku globálnej civilizácie je množstvo jazykov. Angličtina nie je svetový jazyk, ale je lingua franca. Podobne je to aj s náboženstvom, v globálnej civilizácii by muselo dôjsť k vytvoreniu jedného globálneho náboženstva, ale po studenej vojne sa stal pravý opak. Nastalo obrodenie náboženstiev a návrat k náboženským tradíciám (nárast fundamentalizmu).(s.51-79)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na moc Západu jestvujú 2 pohľady, prvý ho berie ako uchvatnú, triumfálnu nadvládu a druhý ako upadajúcu civilizáciu. Huntington sa prikláňa k druhej variante a podporuje to faktami o klesaní západnej moci nad územiami, poklesom populácie, poklesom podielu Západu na hospodárskom produkte, znižovaním výdajov na zbrojenie a podobne. Znovu ožívajú nezápadné kultúry a rastie ich moc, čo je dôsledok modernizácie.

Ohľadom náboženstva hovorí, že napriek predpokladom niektorých intelektuálnych elít, ktorí tvrdili, že náboženstvo pomaly ustupovať, náboženstvo naopak zažíva dobu obrodenia. Cieľom sa stala „druhá evanjelizácia Európy" a nie modernizácia islamu, ale islamská modernizácia(Kepel). Náboženstvo vypĺňa vákuum, ktoré vzniklo po spochybnení odvekých zdrojov identity a autority.(s. 83-110)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrat k domácej kultúre a náboženské obrodenie sú globálne fenomény. Najzreteľnejšie sú v Ázii a islamských krajinách. Ázia a muslimské krajiny zdôrazňujú nadradenosť svojich kultúr nad Západom. Táto situácia, teda obrovský hospodársky boom Ázie a muslimské obrodenie nebude trvať večne a postupne sa dostane na normálnu hodnotu a stane sa históriou.(s.111-138)

Hlavnou témou po studenej vojne sa stala kultúrna identita krajín. V 90 rokoch 20. storočia vypukla kríza globálnej identity. Pri riešení tejto krízy hrajú najväčšiu rolu krv, viera, rodina a presvedčenie. Po Studenej vojne začali štáty celého sveta vytvárať nové a posilňovať staré antagonizmy a vzájomnú závislosť. Pri spájaní sa dôraz kládol na podobnú kultúru. Aj keď nie je pravidlom, že to tak musí byť. Avšak kultúrna príbuznosť podporuje resp. uľahčuje spoluprácu a súdržnosť medzi národmi.

Hlavným problémom svetovej bezpečnosti sa stali regionálne konflikty, ktoré zaujali miesto po globálnych konfliktoch. Podobne aj obchod sa na regionálnej úrovni rozvíjal rýchlejšie a začalo sa hovoriť o vzniku regionálnych hospodárskych blokoch.(s.139-177)

Západná, pravoslávna a čínska civilizácia si postavila štruktúru pozostávajúcu z ústredných štátov, členských štátov a kultúrne blízkych menšín v blízkych štátoch, čo je často kameňom úrazu pri konfliktoch. Ústredné štáty môžu byť zdrojom poriadku a zároveň dozerajú na disciplínu. Islamská civilizácia takýto model nemá a je tam rozšírená spoločná politická štruktúra.(s.179-209)

Univerzalistické nároky Západu vedú ku konfliktom so štátmi iných civilizácií, hlavne islamskej a čínskej. V rodiacom sa svete nebudú vzťahy medzi krajinami rôznych civilizácií veľmi pevné. Regionálne konflikty prebiehajú hlavne medzi islamskými krajinami a ich susedmi. Na globálnej úrovni sú to hlavne konflikty medzi Západom a nezápadnými krajinami, ktoré západný univerzalizmus považujú za imperializmus. Huntigton poznamenáva, že v budúcnosti bude najnebezpečnejším stretom pravdepodobne západná arogancia, islamská netolerancia a čínska asertivita. Najväčšie problémy, ktoré rozdeľujú Západ a ostatné spoločnosti sú snaha Západu o nešírenie zbraní hromadného ničenia, západné presadzovanie vlastných politických hodnôt a imigračná politika Západu.(s.214-219)

Dnešné vojny prebiehajú na civilizačnom zlome a vznikajú takmer stále medzi rôznymi náboženstvami. Najčastejšie sa spory odohrávajú na hranici oddeľujúcej islam od zvyšku sveta. Huntigton popisuje, že islam je nezlučiteľný s neislamskými systémami.(s.327) zjednotenie civilizácie môže nastať len v prípadespriaznených zemí.(s.297-393)

Samuel P. Huntigton vychádza z pomerov počas Studenej vojny a po nej. Na základe pozorovania a rôznych analýz odmieta tvrdenia, že dochádza k vytvoreniu globálnej civilizácie a predpokladá niektoré zmeny v kultúrach.

Môj skromný názor

Súhlasím s Huntigtonom v tom, že globálna spoločnosť nevznikla, nevzniká a nevznikne a to práve pre odlišnosť civilizácií. Myslím si, že ak by mala niekedy v dejinách ľudských dejín vzniknúť globálna civilizácia už by k nej došlo v minulosti, kedy bolo menej štátov, kultúr, menší počet náboženstiev a ich denominácií a náboženských hnutí.

Nie úplne sa stotožňujem s názorom, že islam je definitívne nezlučiteľný s neislamskými kultúrami. Sám Huntigton spomína, že islamské obrodenie prekoná dnešný extrémny boom a stane sa históriou, preto si myslím, že ešte dôjde „pokojným" rozhovorom medzi islamom a neislamskými kultúrami. Avšak, podľa mňa, to nebude na úrovni politickej, ale na úrovni náboženskej, keďže islam ovláda všetky sféry spoločnosti. Jedine na základe spoločných prvkov náboženstiev bude možný „medzicivilizačný" či medzikultúrny rozhovor.

Huntington, S.: Střet civilizací. Praha: Rybka Publisher, 2007. ISBN 8086182495

Jana Drnovská

Jana Drnovská

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa pozerať na veci triezvo.Ak sa ma niekto niečo opýta a ja neviem odpovedať,poviem:Neviem.Potom to zisťujem. Zoznam autorových rubrík:  IslamČítam, čítaš, čítame ...Multi-kultiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu